Obdivujem Bhután, jeho jedinečnú kultúru, usmievavých ľudí, pikantné jedlo, vysoké hory a bylinkovými tyčinkami voniace chrámy. Poznám ale aj jeho cesty bez asfaltu zasypané zosuvmi pôdy, úradnícke zádrhele a “neviditeľné” reštrikcie. Vďaka vlastným skúsenostiam z opakovaných ciest pomáham ďalším cestovateľom pretaviť ich predstavy o putovaní touto Krajinou Hrmiaceho Draka do reality. Či už informáciou, individuálnou radou, prednáškou, tvorbou itineráru na mieru alebo ako osobný sprievodca.

Dnes...

Keď prilietam na jedno z najobtiažnejších medzinárodných letísk sveta do bhutánskeho Paro vo výške 2200. m.n.m., objíme ma pocit, že sa síce vraciam do úplne iného sveta, ale predsa ako domov.
Pred lestiskovou halou ma čakajú kamaráti. Prezlečiem sa do kiry – bhutánskeho ženského kroja a vyrazíme na tshechu (čeču) – festival jedinečných bhutánskych tancov, spevov a modlitieb. Medzi návštevníkov festivalu, neďaleko nás, si prisadne ľuďmi milovaný a vážený kráľ. Vedela som, že príde. Na tento festival, v tento deň, chodí vždy.

Na večeru ideme spolu s pilotmi kráľovskej leteckej spoločnosti Druk Air a dáme si bhutánske národné jedlo ema datsi (syr s čili) a pohankové taštičky momo. Potom vyrazíme do kultového podniku Park 76 na živú kapelu.

V rannej hmle stojím oproti kláštoru Taktsang – ikone Bhutánu. Sama. Prebiehajú ranné rituály. O pár hodín neskôr už tu budú masy turistov.

Ale nič z toho by som nevedela a nezažila, keby som šla s davom.

Pred pár rokmi som o Bhutáne nevedela skoro nič...

Prvý krát som ho navštívila s cestovkou. Bolo to dobrodružné, program nabitý, skvele organizovaný, navštívené miesta krásne...

Ale predsa mi niečo unikalo…
Tak veľmi som chcela ešte na iné miesta, o ktorých sa písalo v legendách, ale my sme popri nich iba prefrčali.
Tak zúfalo som chcela zostať s mníchmi pri ich rituáloch, keď so zvukom bubnov vibrovalo celé moje telo a neodchádzať len preto, že v programe bolo múzeum, či obed...
Túžila som jesť s miestnou rodinou a nielen v turistických reštauráciách.
Prahla som po tom, aby som sa mohla vzdialiť svojej skupine a zostať sedieť na skalách v tichu, sama.

 

Keď si niečo vezmem do hlavy...

Po návrate domov bolo mojou nutkavou myšlienkou, ako sa dostať späť. Cestovať tak, ako chcem ja, bez nutnosti podliehať naordinovanému programu. Turistika v Bhutáne má mnoho obmedzení a musela som sa nimi prepracovať k tomu, aby môj ďalší výlet bol ešte lepší, ako ten predchádzajúci.

Celý rok som strávila hltaním informácií o všetkom, čo súviselo s Bhutánom. Od praktických rád pre turistov, cez politickú situáciu, pradávne legendy, históriu, pamiatky až po buddhismus. Získala som neoceniteľné kontakty spojené s Bhutánom priamo v tejto krajine, tak i u nás.

Po roku som do Krajiny Hrmiaceho Draka vyrazila solo.
Od leteniek, cez vlastný itinerár, až po vlastné tempo na náročnom treku a čas zastaviť sa kde a kedy som práve chcela. Jednoduchosť plynutia „tu a teraz“, v čase a priestore. To všetko vďaka nespočtu hodín strávených predtým hľadaním potrebných informácií a vďaka pomoci miestnych kamarátov.

 

A príbeh pokračuje...

Bhután som chcela po návrate ukázať aspoň virtuálne aj mojim kamarátom a známym, a tak vznikli prvé komorné prednášky, ktoré sa neskôr dostali („náhodou“) až na pódium veľkého cestovateľkého festivalu.

Prišla i prosba od (do tej doby mne úplne neznámych) ľudí o info, ako do Bhutánu cestovať bez cestovky, pretože im nevyhovuje ponúkaný dátum ani časový program. Z pár informácií, sa vykľula žiadosť o zostavenie itineráru na mieru, následne o zabezpečenie celého pobytu a nakoniec i možnosť sprevádzať týchto dvoch úžasných ľudí na ich ceste.

Celý proces cestovania bol uľahčený prvotným nadviazaním priateľstva s veľmi organizačne schopnou a milou rodinou v Bhutáne, od ktorej som dostala osobné pozvanie a mohla s nimi stráviť celý mesiac a následne spoluprácou s ich cestovnou agentúrou.

Vďaka týmto úzkym kontaktom, môžeme voliť individuálny prístup ku každému jednotlivcovi, či malej skupine. Preto sú itineráre iba doporučením a náhľadom, čo je možné v Bhutáne vidieť a zažiť a nie striktným katalógovým programom.

Ako poznáte, že to je pre vás to pravé?

Keď môžem zdieľať nadšenie a obdiv k tejto zemi a sprevádzať ňou, či už virtuálne alebo osobne i ďalších ľudí zvedavých, čo za poklady ukrýva, tak to ma naplňuje. Nadšenie, ako jeden z indikátorov môjho „hrubého osobného šťastia“.

Podľa vašeho pocitu nadšenia práve teraz poznáte, či je táto ponuka i pre vás.

Pridáte sa na dobrodružnú cestu do Krajiny Hrmiaceho draka?

  • Ak vás táto mystická krajina láka a hľadáte o nej základné informácie, či už zo zvedavosti, alebo ako potencionálny turista, pomôže vám tento eBook zdarma – Krátky sprievodca Krajinou Hrmiaceho draka.
  • Možno vám vyhovuje virtuálne cestovanie a chcete ísť so mnou hlbšie, trochu beletristicky, ale zostať v pohodlí domova, tak sa nechajte uniesť knihou Na krídlach hrmiaceho draka. (na knihe sa aktuálne pracuje, predpokladaný termín dokončenia r. 2020).
    Je to nielen cestopis s množstvom faktov, ale osobná spoveď o putovaní krajinou Hrubého domáceho šťastia, ktorá leží síce v podhorí Himalájmi, ale ktorú máme i každý sám v sebe.
  • Ak sa radi nechávate uniesť do ďalekých krajov hovoreným slovom, ktoré doprevádza dej plynúcich fotiek, cítiť vôňu chrámových tyčiniek a pritom popíjať korenitú masalu, navštívte niektorú z mojich prednášok, alebo ju vymyslíme pre vás a vašich známych spolu. 
  • A možno chcete zažiť túto surovú a zároveň nežnú krajinu na vlastnej koži a chcete k sebe niekoho, kto vás tak trochu povedie a tak trochu nechá ísť samých. Poďme spolu.

Milá Zuzko, Jsem moc rád, že jsem s tebou mohl objevovat Bhútán. Těch 12 dní bylo naprosto úžasných a naplněných nezapomenutelnými zážitky. A díky tobě bylo všechno bezvadně zorganizované,  o Bhútánu a navštívených místech jsi věděla někdy víc než místní průvodce, a hlavně jsi byla super parťačka na cestování! Opravdu moc děkuji a stále s láskou vzpomínám na místní jídlo, lidi, chrámy, návštěvu festivalu Paro Tsechu za úsvitu, trek na Tygří hnízdo, nebo jak jsme vyvěsili lungtu u Hořícího jezera… Hned bych jel zase!

Karel Meixner

Nechci ti pochlebovat, ale tvůj styl přednášky mi naprosto vyhovuje. Nemám rád promítání ve stylu tady jsme šli, tady vařili apod. Při promítání/přednášce by měl přednášející vědět i něco navíc (z historie, z náboženství, z politického stavu, z geografie, přírodovědy) tak, aby to posluchače obohatilo a aby si mohl udělat trochu přehled o kultuře která je té naší tak vzdálená. A to v Tvém případě klaplo na 100% ( a navíc si pamatuješ spoustu jmen a názvů – což je pro mě naprosto nepochopitelné :) ). Takže za mě: jsem nadšen, jsem nadšen, jsem nadšen.

Standa Syřiště

Děkuji ti ještě jednou za moc zajímavou přednášku, kterou jsi pro nás udělala. Všem se to moc líbilo, bylo to nesmírně poutavé a celý průběh prezentace byl nabitý informacemi a doprovázený hezkými, citlivě nafocenými fotografiemi. Málokdo umí udělat tak kvalitní cestovatelské promítání. To nebylo jen tím vzácným tématem, ale byla z toho cítit tvá čistá energie a že tím tedy žiješ naplno. Díky ...

Ondra Lisý

Doteď vzpomínám na úžasné momenty naší cesty... Nemůžu uvěřit, že z prvotního nápadu “někam jet” a kontaktu na Tebe se zrodila neskutečná dovolená a nové přátelství. Moc mě bavila příprava - navrhla jsi nám itinerář na klíč, podle našich časových možností a přání, co za dobrodružství zažít... Provedla jsi nás veškerou administrativou, balením a nakonec jsi nás čekala s uvítacím výborem na letišti. Tvoje znalosti místní kultury i historie jsou ohromné, nepamatuji, že bych se kdy dozvěděla někde víc. Stále čerpám z krásných vzpomínek (a nádherných fotek od Tebe) na chrámy, trek, nečekaný sníh, momenty, kdy jsme dostali červenou šňůrku nebo požehnání... momenty, které mě dohnaly až k slzám z toho, jak silné to bylo. A to jídlo!!! Díky, že jste měli pochopení pro můj apetit a chili papričky;))) Určitě se vrátím zpět... a budu moc ráda, když opět s Tebou, protože organizuješ na jedničku s hvězdičkou!

Markéta Trnečková