Dráma so psom

To, že prístroj Bemer pomáha u vážnych akútnych zranení, som si rozhodne nechcela vyskúšať na svojom vlastnom psovi. Ale stalo sa.

Môj austrálsky dobytkársky pes Hongi rád u koní „pomáha“. Ako správny heeler (pätár) ich zozadu popoháňa, keď má pocit, že sa veľmi vlečú.

V ten večer bola už vonku tma. Kone sa šuchtajú k senníku, kde majú dostať svoju večernú porciu. Pokľudné ticho prerazí silné kňučanie. Trvá iba chvíľu, ale i to stačí, aby som vedela, že sa stalo niečo vážne, pretože takto Hongi nejačí, ani keď dostane ranu od elektrického ohradníku.

Vidím jeho tieň smerujúci od kobyly von z ohrady. Keď sa prikrčený doplazí do domu, na svetle okamžite zbadám dôvod jeho bolestného kňučania. Kobyla ho zasiahla kopytom pri vnútornom kútika oka, prerazila nosnú dutinu a vpáčila časť čelnej kosti nad okom. Z diery v hlave a z nosu mu bublá napenená krv. Opuch okamžite narastá až na čelo. Pravé oko je akoby posunuté do strany, belmo sa začína podlievať krvou a zornička sa začína zmenšovať (miosis).

Koordinácia pohybov je ale v poriadku, tzn. že mozog zatiaľ nevykazuje príznaky poškodenia. A tak sa snažím zostať kľudná (čo u vlastného domáceho mazlíka ide trochu horšie) a vyhodnotiť to profesionálne.

Koža bola rozťatá iba na malom úseku. Neboli patrné žiadne kostné úlomky. Zlomená kosť bola vpáčená dovnútra, ale zdalo sa, že nie natoľko, aby sme ju museli okamžite reponovať, ak by to vôbec bolo možné. Naviac chirurgická fixácia zlomeniny v tomto mieste by bola pravdepodobne nemožná.

Kvôli veľkému otoku nie je možné púhym pohľadom ani pohmatom vyhodnotiť, kam až zlomenina siaha, či je poškodená aj čelná dutina alebo nie. Oku ale hrozí poškodenie nárazom, tlakom opuchu okolia, vzniku hematomu a uveitídy (zápalu štruktúr vo vnútri oka).

Rana zasahujúca do dutín, ktorá sa veľmi rýchlo začne počas hojivého procesu uzavierať, potrebuje antibiotiká. Lieky proti bolesti (nesteroidné antiflogistika) tlmia aj opuch. Zvládnutie akútnej bolesti pomocou opioidov urýchľuje hojivý proces. Očkovanie proti tetanu, čo považujem za dôležité hlavne u psov pohybujúcich sa u koní, našťastie Hongi má.

Krvácajúca rana komunikuje s nosnou (možno i čelnou) dutinou, nadočnicový oblúk je vpáčený.

Pre objektívny názor si radšej idem ešte na ku kamarátovi veterinárovi, ktorý je po mojom telefonáte za 10 minút na klinike a zhodneme sa na postupe. RTG lebky v narkóze zatiaľ nebude robiť, pretože rozsah zranenia nevyzerá na to, že by nás RTG nález v terapii posunul niekam inam.
Dávam Hongimu tri injekcie (antibiotika, nesteroidné antiflogistiká a opioid proti silnej bolesti).

Po návrate z kliniky domov, zapnem Bemer a lokálny bodový aplikátor mu opatrne priložím na zranené miesto. Noc strávime spolu na jednom matraci. Našťastie vplyvom opioidov spí celú noc kľudne a nemá potrebu stále vyfrkávať krv z nosu. Tá voľne v malom množstve odteká.

Ráno je opuch výrazne menší a krvácanina na belme nie je skoro vidieť. Zornička reaguje normálme (mioza vymizla, trvá isokoria) a očné viečko reaguje na poklep (palpebrálny reflex je ok). Po troch dňoch prestal Hongi frkať krv a rana nad prerazenou nosnou dutinou sa zacelila. Oko je úplne v poriadku. Pes žere a je veselý a začína lumpačiť.

Hongi na celotelovej podložke Bemer týždeň po „dráme“.

Po týždni nie je skoro vidieť, že by mal nejaký problém. Pri kútiku oka má ešte povrchovú ranu, ktorú už ale nechávam hojiť bez celkových antibiotík. Pri hladení, je nad okom cítiť preliačenina v hlave. Ale tá mu evidentne nevadí v tom, aby zase nezačal chňapať koňom po nohách. Gény sú gény.

Aj takéto udalosti patria k životu s domácim mazlíčkom. A ak máte doma terapeuta, akým je Bemer, môže vám s ťažkou situáciou aspoň trochu pomôcť.