svět, který nám mizí před očima rychleji než prach z bot, které ho prošli
6.9.2018 Ráno pri vstávaní počujeme zborové (bojové) pokriky. To čínski vojaci začali rozcvičku na vybetónovanom buzerplaci s gýčovitým strieborným slonom na čiernom podstavci popísanom čínskymi znakmi. Hneď za buzerplacom je kláštor Thöling, kam vedú naše prvé kroky. Opäť bez zbytočností akými sú raňajky. Nebo je zatiahnuté do ponurej šedi a dotvára atmosféru toho, čo vidím a čo cítim, keď stojím pred kláštorom...
3.9.2018 Yarkan – Kargilik – niekde na policajnom check pointe Zoznámim vás s paradoxom cestovania v Číne. Doteraz sme sa všetci viezli v menšom autobuse i so všetkou našou batožinou na zadných sedadlách. Lenže smiešne čínske nariadenia vravia, že pasažieri nemôžu cestovať s batožinou, ak pre ňu nie je určený priestor. Preto si musíme zaobstarať ďalšie auto na batožinu. Autobus s nami môže, ale...
31.8.2018 „Kam zase? A ako vysoko? Zase nad 5000 m.n.m.? Je toto normálne? Prečo to robíš? …a je to vôbec legálne?“ Iba krčím ramenami. Stojím u letiskovej brány a pýtam sa sama seba, či utekám od seba alebo k sebe. Či sa tými cestami viac nestrácam ako nachádzam. A čo vlastne od tejto unikátnej cesty očakávam…? Prečo sa zase...
Zuzana Odleváková