O démonoch a saharskom vetre

V ten deň fúkal vietor. Jeho neutíchajúci prúd ma nenechával v kľude.

Niečo sa odo mňa chcelo.

Zabalená do burnusu a turbanu tak, aby neostala ani štrbinka odhalená pre otravné muchy, ležala som schúlená v tieni kríku a pokúšala sa ten nepokoj ignorovať.

💨 „Môžeš tu ležať, schovávať sa, pokúšať sa to zaspať, myslieť na to, čo bolo a bude, keď sa vrátiš, alebo začneš makať. Začneš sa pýtať a trpezlivo čakať na odpovede, ktoré tu môžeš dostať.“

Ten vietor ma fakt iritoval. Jeho výzvu som ale prijala.

Kľakla som si do teplého piesku a vystavila vetru odhodlane tvár:
👩 „Čo odo mňa chceš?! Čo mám vidieť a vedieť, čo som doteraz nevidela a nevedla? Prosím ťa o odpovede. Prosím.“

Na púšti je také ticho, že môžete počuť hukot v ušiach a pohybovať sa po sebe zrnká piesku. Je tak ticho, že keď vychádza slnko, môžete počuť hudbu, ktorá ho sprevádza. Môžete to všetko počuť, keď nefúka vietor. Ak fúka vietor, ktorý preráža to hlboké ticho, je dobré počúvať, čo prináša.

💨 „Ty, ktorá prosíš o odpovede, čo odo mňa žiadaš? Čo pre mňa máš?“

👩 „Saharský vietor, budem ti rozprávať o svojich piatich démonoch. Ich mená sú Smútok, Bolesť, Závisť, Žiarlivosť a Hnev. Poznala som ich všetkých vo svojom vlastnom živote. Sú mojou odvekou súčasťou. Chcem ti ich ukázať a chcem k nim teraz pred tebou prehovoriť. Buď svedkom tejto spovede.

SMÚTOK, môj Smútok, si hlboký, si prastarý, si veľký, si múdry. Ďakujem ti, že si ma viedol k sebe samej. Do hĺbky, na dno, do múdrosti temnoty, do sily.

Saharský vietor, prosím ťa, vezmi si Smútok, ktorý už nepotrebujem a nechaj mi len toľko, aby som cítila SÚCIT.

BOLESŤ, moja Bolesť, si hlboká, si veľká, si silná, si múdra. Ďakujem ti, že som ťa cítila a že si ma učila, aké je to trpieť.

Saharský vietor, prosím ťa, vezmi si Bolesť, ktorú už nepotrebujem a nechaj mi len toľko, aby som cítila POCHOPENIE.

ZÁVISŤ, moja Závisť, si veľká, si silná, si múdra. Ďakujem ti, že som ťa poznala a že si ma naučila, ako na sebe pracovať.

Saharský vietor, prosím ťa, vezmi si Závisť, ktorú už nepotrebujem a nechaj mi len toľko, aby bola INŠPIRÁCIOU.

ŽIARLIVOSŤ, moja Žiarlivosť, si veľká, si silná, si intuitívna a si múdra. Ďakujem ti, že som ťa pocítila a že si mi ukázala cestu, kadiaľ neísť.

Saharský vietor, prosím ťa, vezmi si Žiarlivosť, ktorú už nepotrebujem a nechaj mi len toľko, aby som bola pozorná a volila cestu LÁSKY.

HNEV, môj Hnev, si silný, si ohnivý, si transformujúci, si múdry. Ďakujem ti za tvoju silu, ktorou som sa mohla brániť.

Saharský vietor, prosím ťa, vezmi si môj Hnev, ktorý už nepotrebujem a nechaj mi ten SPRAVODLIVÝ.“

💨 „Ty, ktorá si žiadala odpovede a darovala mi svojich démov, mám pre teba odkaz. Buď ako ja. Jemná i silná. Chladivá i horúca. Tichá i burácajúca. Nehybná i plynúca. Meniaca sa. Nekonečná. Nezastaviteľná.“