Ney – posvätné mystické miesta Bhutánu

Bhutánčania pokladajú celú svoju krajinu za spirituálnu, ale miesta označované ako „ney“, sú najvýznamnejšie. Je to posvätný priestor pre nepominuteľné. Obzvlášť silné sú tie miesta, ktoré požehnal Padmasambhava (alias Guru Rimpoče – Veľavážený učiteľ).

Padmasambhava, Mongar dzong, Bhutan (foto Zuzana Odleváková)

Ney môže byť skala, strom, chrám, či celé údolie alebo hora.

Jomolhari (7326 m.n.m) – Hora Bohyňa – jedna z ney (foto Zuzana Odleváková)

Tak ako je priaznivý čas pre určité činnosti rozpoložením hviezd (tzn. astrologicky), tak sú ney vhodné pre rozvoj ľudskej spirituality topograficky. Vyžarujú totiž k tomuto účelu priaznivú prírodnú energiu. Preto ktokoľvek, kto túži nájsť vnútorný mier a zlepšiť spirituálnu prax, ako je meditácia, mal by vyhľadávať takéto miesta.

Ney sú často spektakulárne miesta, či prírodné úkazy. Mnoho z nich je umiestnených na dramatických alebo hrozivo vyzerajúcich miestach, visiacich na skalách, skrytých v hustých lesoch alebo na miestach, kde straší.

Taktsang – Tigrie hniezdo (foto Zuzana Odleváková)

Vraví sa, že pobyt na takom nebezpečnom mieste vynáša na povrch silné emócie ako vnútorný strach zo smrti, pripútanosť k životu a iné podobné psychologické slabosti. Konfrontácia s týmito emóciami pomáha praktikujúcemu posilniť jeho vnútornú vyrovnanosť a silu mysle a tým zlepšiť spirituálny vývoj.

O posvätných miestach ako Taktsang a Singeydzong sa hovorí, že majú oboje: topografickú silu aj moc stimulovať spirituálnu skúsenosť, ktorá pomáha k spirituálnej transformácii osoby viac ako ktorékoľvek iné miesta.
Preto nie je prekvapením, že tieto miesta vyhľadávali na meditácie i majstri Padmasambhava a jeho družka Ješe Tsogyal. Verí sa, že týto mystici zkrotili a pokorili zlé sily a zlé duše, ktoré sa túlali okolím ney.

Krajina nad Singeydzong. V podhorí sa nachádza jaskyňa, kde meditovala Ješe Tsogyal (foto Zuzana Odleváková)

Zaprisahanie či zakliatie týchto entít povzbudzuje praktikujúceho v spirituálnej praxi. Miestne božstvá ho zase podporujú a ochraňujú pred zlým rozptýlením a prekážkami. Pútnici silu týchto miest modlitbami ešte zvyšujú.

Mních z kláštora Singeydzong pri posvätnom Čiernom jazere – Tsonak (foto Zuzana Odleváková)

Omba Ney – Taktsang Východu je postavený na útese, na ktorom je možné vidieť písmeno OM. Je to jedno z troch unikátnych svätých miest spojovaných s Guru Rimpoče. Ďalšie dve sú Aja Ney, kde je videteľné písmeno AH a Hungrel Ney s HUM.

Omba Ney – nazývane i Taktsang východu (Photo: Trashiyangtse.gov.bt)

Krátke plazenie cez úzku časť jaskyne na útese nad chrámom očistí vaše hriechy. Neďaleko tohoto ney je kempovacie miesto a pekná dedinka Omba.

Aja Ney (Ugyen Wangchuck Institute for the Conservation and Environmental Research)

História Aja Ney sa datuje do 830 nášho letopočtu. Približne vtedy tibetský démonický kráľ, Khikha-rathoed (ten s psou tlamou a kozou hlavou) bol vyhnaný do izolovaného hustého lesa. Guru Rimpoče strávil viac ako tri mesiace v meditácii v údolí Aja, čakajúci na správny moment, aby pokoril Khikha-rathoed.
Guru v tomto údolí schoval i niekoľko pokladov. Pokladmi sa myslia posvätné texty, knihy, predmety, čím miesto získava ešte väčšiu spirituálnu silu.

Stráviť noc na práve takomto ney, sa považuje za záslužnejší čin, než stráviť týždne na inom náboženskom mieste.

Svitanie pri Singeydzong (foto Zuzana Odleváková)

Tieto posvätné miesta existujú v ich najčistejšej forme vďaka starostlivosti veriacich obyvateľov.
To tiež prispieva k prirodzenej kráse Bhutánu, niekedy nazývaného i „Posledný raj“.

Hore uvedený text je voľný preklad z článku v Daily Bhutan od autora Karma Phuntsho, prezidenta nadácie Loden a autora knihy „História Bhutánu“. Originálny článok.

Mala som to nesmierne šťastie, že som mohla jedny z najposvätnejších bhutánskych ney navštíviť. Na prvej ceste do Bhutánu to bol Singeydzong, kam turisti mali a stále majú prístup zakázaný. Pri druhej ceste som pobudla niekoľko dní v tieni i žiare hory Bohyne – Jomolhari a v jaskynných útrobách kláštora Taktsang. Pri tretej ceste som sa dostala aj k „horiacemu jazeru“ Membartso. 

Aké to bolo? Magické… a…
O tom a mnohom inom sa chystá niečo väčšie ako článok na blog ;).

Láká vás Kráľovstvo hrmiaceho draka?
Túlajte sa so mnou Osudovým Bhútánem!