Bhután 2016 – Diel 7/14 – Krajinou lian, machu a vlastnej duše

19.10.

Druhý deň treku v doobedných hodinách prechádzame cez stanovište indickej armády, ktorá je tu ako spojenec Bhutánu detašovaná kvôli blízkosti tibetskej  hranice. Každopádne všetky čínsko-bhutánske prechody sú zavreté.
Vojaci nám  ponúknu mliečny čaj a ja už kašlem na svoje potravinové intolerancie, vrátane tej na mlieko a vypijem ho tiež.
Bez kontroly dokladov, ktoré si niektorí nechali v autobuse v domienke, že predsa v horách nebude nikto, kto by pasy kontroloval, nás vojaci púšťajú ďalej.
Prejdeme okolo ich (kravami) posratého volejbalového ihriska a ďalšia časť treku pripomína výpravu do praveku alebo Jurský park. Liany a papradie visiace zo stromov, machom obalené skaly, horské riečky.

 Civilizáciu vidíme iba v podobe tabuliek s Buddhovými a inými múdrymi citátmi pribitých na stromoch: „Ak chceš prosperitu jeden rok, pestuj obilie. Ak chceš prosperitu desať rokov, pestuj stromy, ak chceš prosperitu sto rokov, vzdelávaj ľudí“. A ďalší: „Nakoniec si uvedomíme, že ak zničíme ekosystém, zničíme seba“.

Väčšinu dnešného treku idem sama. Pred sebou ani za sebou stovky metrov nikoho nemám a úplne mi to vyhovuje. Človek proste občas musí byť sám, aby sa poznal. Zvláštne, ako sa možeme cítiť v kŕdli ľudí osamotení a ako nám príde samota tým najprirodzenejším spôsobom bytia.

Pochodujúc v tichu lesa riešim väčšinu svojich diliem. Všetko mi je také jasné, pretože emócie môžu konečne z tej diery niekde hlboko v duši. Konečne ten úžasný pocit, že žijem a nielen prežívam. Že cítim svoje telo, ktoré ma nesie. A ja už nenesiem nič ťažšie, než svoj batoh, pretože sa všetko v týchto chvíľach v mojej mysli vyriešilo akosi samo. Čo z toho mi zostane jasné, keď sa vrátim?

Prešli sme 16 km za 5 hodín a nastúpali ďalších 900 m. Sme uprostred lesa vo výške 3050 m.n.m., v mieste volanom Thang Karmo, kde je pár pútnických chatiek bez akéhokoľvek vybavenia. 
Po kúpeli v studenej horskej rieke, kde sa od zimy ani mydlo nechcelo rozpustiť, si doprajeme výbornú večeru pri ohníčku. Do jeho plameňov ale nemôžeme hádzať žiaden odpad, aby sme neurazili bohov. Voda očisťuje telo a dym ducha. 

Potom, ako Jirka F. vyhodí zo svojho spacáku drzú myš, sa všetci spoločne ukladáme k spánku.