Ako povzbudiť a nebyť pri tom naivne optimistická?

Chcela som tri veci…

Budem chodiť do práce menej 🙂 … za menej 🙁

🙂 V práci sa nám dnes podarilo zachrániť rýchlou diagnostikou a akútnou operáciou úžasného služobného psa. Dôvod na úsmev!

🙁 Išla som po práci do banky uložiť na účet našu poslednú hotovosť, aby bolo na splátky hypotéky, keďže ideme obaja v domácnosti do núdzového režimu. To už mi také úsmevné neprišlo, ale…

🙂 Stále som sa stupidne usmievala, pretože som po ceste stretla toľko alternatívnych rúšok, že som žasla nad kreativitou ľudí. Na rúško som z operačnej sály zvyknutá. Takže teraz mám pocit, že som si ho vlastne iba zabudla po operácii zložiť. Ale aké nudné oproti ostatným bolo!

„Dýchaj zhlboka„

🙂 Moja cesta potom viedla do malého obchodíku so zdravou výživou, aby som podporila nákupom tých najzraniteľnejších (Tesco, Globus a Kaufland túto krízu prežijú). Môj zrak okamžite upútal ayurvédský čaj. Volal sa „Breathe deep“ – „DÝCHAJ ZHLBOKA“. Aké príznačné. Musela som sa zase usmievať.

🙁 Prišla som domov a v schránke bol NG (National Geographic). Na titulke stálo: „JAK JSME ZTRATILI ZEMI.“
Hodila som ho na stôl a bola zase v mode nabiehajúcej depresie z bezmocnosti. Šla som si uvariť „optimistický čaj“.
Každý sáčok čajíku má ešte vlastnú „mantru“. A ten môj dnešný hovoril: „Our creative consciousness is not limited“ –

„NAŠE KREATÍVNE VEDOMIE NIE JE LIMITOVANÉ“.

🙂 Všetci vieme, že na čo myslíme, to priťahujeme. A limity sú iba v hlave. Milujem kvantovú fyziku.

🙂 Odrhnula som pažou neporiadok zo stolíka, ktorý sa tam hromadí už dlhšiu dobu, položila naň čaj a vyložila si nohy. Poriadok na stole je vtedy, ak sa vám vedľa hrnčeku s čajom (alebo kávou) zmestia ešte nohy. Takže mám upratané.

„Musela som zomrieť“

Na stole ležala ešte kniha od kamarátky. Názov „Musela som zomrieť“ znie teraz trochu sarkasticky, ale príbeh autorky Anity Moorjani je nadčasový a do dnešných dní sa hodí o to viac.

Hľadiac na knihu som si povedala, že ak budem žiť každý deň tak, ako by som chcela (a to sa týka hlavne emócií, ktoré chcem prežívať, nie okolností, ktoré sa mi dejú), tak sa nemusím báť ani smrti.

🙁 Môj ocko mal rakovinu pľúc. V jej poslednom štádiu nemohol dýchať a dusil sa. Takže mi nikto nemusí vysvetľovať a desiť ma tým, aký priebeh môže mať covid-19. To fakt nie je vec, ktorá ma straší. Otec bol s nami doma a držali sme ho za ruku. To, že niekto ostane v tomto štádiu sám, to ma desí. Ale nakoniec, ak je človek zmierený sám v sebe, tak ani tento druh samoty v posledných chvíľach ho nedesí.

🙂 Ale volím si iné myšlienky, tým pádom iné emócie, tým pádom iný scenár. Tak som vzala časposis NG s tým pesimistickým nadpisom na obálke a otočila ho, aby som na neho nevidela. Na druhej strane obálky bolo:

„JAK JSME ZACHRÁNILI ZEMI“

Stačí iný uhol pohľadu. „Our consciousness is not limited.“ A musela som sa zase smiať :))).