Ako povzbudiť a nebyť pri tom naivne optimistická?

Chcela som tri veci…

  • Vyjadriť sa aspoň trochu inteligentne k súčasnej situácii (corona vs. svet)
  • Povzbudiť všetkých okolo mňa
  • Nebyť pri tom naivne optimistická

Budem chodiť do práce menej 🙂 … za menej 🙁

🙂 V práci sa nám dnes podarilo zachrániť rýchlou diagnostikou a akútnou operáciou úžasného služobného psa. Dôvod na úsmev!

🙁 Išla som po práci do banky uložiť na účet našu poslednú hotovosť, aby bolo na splátky hypotéky, keďže ideme obaja v domácnosti do núdzového režimu. To už mi také úsmevné neprišlo, ale…

🙂 Stále som sa stupidne usmievala, pretože som po ceste stretla toľko alternatívnych rúšok, že som žasla nad kreativitou ľudí. Na rúško som z operačnej sály zvyknutá. Takže teraz mám pocit, že som si ho vlastne iba zabudla po operácii zložiť. Ale aké nudné oproti ostatným bolo!

Dýchaj zhlboka

🙂 Moja cesta potom viedla do malého obchodíku so zdravou výživou, aby som podporila nákupom tých najzraniteľnejších (Tesco, Globus a Kaufland túto krízu prežijú). Môj zrak okamžite upútal ayurvédský čaj. Volal sa „Breathe deep“ – „DÝCHAJ ZHLBOKA“. Aké príznačné. Musela som sa zase usmievať.

🙁 Prišla som domov a v schránke bol NG (National Geographic). Na titulke stálo: „JAK JSME ZTRATILI ZEMI.“
Hodila som ho na stôl a bola zase v mode nabiehajúcej depresie z bezmocnosti. Šla som si uvariť „optimistický čaj“.
Každý sáčok čajíku má ešte vlastnú „mantru“. A ten môj dnešný hovoril: „Our creative consciousness is not limited“ –

„NAŠE KREATÍVNE VEDOMIE NIE JE LIMITOVANÉ“.

🙂 Všetci vieme, že na čo myslíme, to priťahujeme. A limity sú iba v hlave. Milujem kvantovú fyziku.

🙂 Odrhnula som pažou neporiadok zo stolíka, ktorý sa tam hromadí už dlhšiu dobu, položila naň čaj a vyložila si nohy. Poriadok na stole je vtedy, ak sa vám vedľa hrnčeku s čajom (alebo kávou) zmestia ešte nohy. Takže mám upratané.

Naše kreatívne vedomie nie je limitované
Dýchaj zhlboka

„Musela som zomrieť“

Na stole ležala ešte kniha od kamarátky. Názov Musela som zomrieť“ znie teraz trochu sarkasticky, ale príbeh autorky Anity Moorjani je nadčasový a do dnešných dní sa hodí o to viac.

Anita upadla v poslednom štádiu rakoviny do kómy. Prešla si zážitkom blízkej smrti. Poznala, čo je „za“ a vrátila sa s odkazom. Sme tu, aby sme si užili hmotu a všetky emócie s ňou spojené. Eufória, vyplývajúca z tohto poznania, začala liečiť rakovinu v najpokročilejšom štádiu. Anita podáva svedectvo o jej uzdravení a ceste, na ktorej opustila všetky presvedčenia minulého života. Vrátane toho najdôležitejšieho – strachu. Vyberala si iba tie pocity, ktoré chcela zažívať, aj keby to okolie odsúdilo.

Hľadiac na knihu som si povedala, že ak budem žiť každý deň tak, ako by som chcela (a to sa týka hlavne emócií, ktoré chcem prežívať, nie okolností, ktoré sa mi dejú), tak sa nemusím báť ani smrti.

🙁 Môj ocko mal rakovinu pľúc. V jej poslednom štádiu nemohol dýchať a dusil sa. Takže mi nikto nemusí vysvetľovať a desiť ma tým, aký priebeh môže mať covid-19. To fakt nie je vec, ktorá ma straší. Otec bol s nami doma a držali sme ho za ruku. To, že niekto ostane v tomto štádiu sám, to ma desí. Ale nakoniec, ak je človek zmierený sám v sebe, tak ani tento druh samoty v posledných chvíľach ho nedesí.

🙂 Ale volím si iné myšlienky, tým pádom iné emócie, tým pádom iný scenár. Tak som vzala časposis NG s tým pesimistickým nadpisom na obálke a otočila ho, aby som na neho nevidela. Na druhej strane obálky bolo:

Ako sme zachránili Zem
Naše kreatívne vedomie nie je limitované

„JAK JSME ZACHRÁNILI ZEMI“

Stačí iný uhol pohľadu. „Our consciousness is not limited.“ A musela som sa zase smiať :))).

Srozumitelně vysvětluji veterinární hantýrku a díky jednoduchým trikům a typům pomáhám majitelům pečovat o svého zvířecího parťáka i doma.
Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.