28.3. 2022
Balada o vetre
Sedela na podobločnici. Nohy sa jej hompáľali vo vzduchu a oči blúdili krajinou za domom. Slnko zapadalo nad pšeničným poľom. Srny sa pásli pod lesom. Vzduch voňal dažďom. Nebo ako pole zorané Pegasmi. Duša ako posledný jednorožec. Ticho ako pred búrkou. A vtedy prišiel. Už dávno poznala jeho meno. On jej vnášal do duše ten nepokoj. Pocit, že musí...