Hora

„Vzala si mi dych
a naplnila srdce.
Z tmavého údolia k tebe vzhliadam,
keď mäkké ranné svetlo ti ožaruje tvár.
Dotknúť sa tak tvojho čela…
Voláš ma tým tichom uprostred mojej hrude.
A tak…
Vydám sa za tebou,
i keď cesta je trýznivo neistá.
Nebojím sa,
lebo odmenou je pohľad pre bohov.

Pozri sa mi hlboko do očí a uvidíš svoj obraz.“