Čo vie veterinár vyčítať z očí zvieraťa a zachrániť tým život

Záchrana zvieracieho života môže začať už so správnou reakciou recepčnej do telefónu. Tak tomu bolo i minulý piatok.

Klientka: „Fena mi priviera oči, vyzerá to na zápal spojiviek. Čo mi poradíte? Čím jej to mám vykvapkať? Počká to do pondelka?“

Recepčná: „Takto po telefóne ťažko povedať, čo má fenka za problém. Je piatok, mohlo by sa to cez víkend zhoršiť. Radšej príďte osobne, nech sa nasadí včas správna liečba.“

Klientka počúvla a prišla s fenkou hneď na kliniku.

Malej milej šesťročnej fenke pozerám do boľavých očí a pýtam sa otázky, ktoré sa museli zdať majiteľke úplne mimo misu:
„Mala nejaký úraz hlavy?“
„Nie.“
„Kedy hárala naposledy?“
„Pred dvoma mesiacmi.“
„Ako pije a čúra?“
„Dosť.“

Aj vám prídu moje otázky absolútne nerelevantné s očným problémom? Čítajte ďalej…

Dovyšetrím si kompletne fenku, vrátane merania teploty a počúvania srdca a pomaly začnem vysvetľovať majiteľke, čo som objavila so zdanlivo jednoduchými úkonomi, ako je pohľad do očí a strčenia teplomeru do zadku (za ktoré si dovoľujeme ako veterinárni doktori dokonca účtovať peniaze).

V jednom oku som objavila drobnú krvácaninu v prednej očnej komore, ľahko prehliadnuteľnú, ak neviete, ako má oko vyzerať. Vzhľadom na to, že fena nemala žiaden úraz, musí za krvácaninou byť iný problém. Vážny. V hlave urobím bleskurýchle diferenciálnu diagnostiku uveitídy (zápalu vnútorných štruktúr oka) a vyberiem tú potenciálne najpravdepodobnejšiu. Či som vybrala správne, potvrdzujem (vylučujem) nasledujúcimi otázkami.

„Kedy hárala?“ potvrdzujem si časový horizont.
„Pred dvoma mesiacmi“ – najčastejšia doba, kedy sa tento problém vyskytuje.
„Ako pije?“ – Odpoveď „Dosť“, sice nie je všehovoriaca, ale zapadá do klinického obrazu.
„Dosť znamená viac než obvykle?“
„Áno. Ale menej žere.“
„Od kedy?“
„Tri dni.“
„Navrhujem Vašej fenke spraviť vyšetrenie krvi a ultrazvuk maternice (dělohy), pretože mám vážne podozrenie na pyometru – zápal maternice. To, že má uveitídu – zjednodušene zápal očí – je iba sekundárny prejav septického stavu.“

USG potvrdilo pyometru a vyšetrenie krvi ukázalo septický stav. Fenka išla okamžite na sálu, aby sa z tela odstránila hnisom naplnená maternica. V infúzii sa podali okrem dôležitých tekutín tiež antibiotika.

Dopadlo to dobre. Roztomilá fenka odkráčala výrazne spokojnejšia druhý deň domov po svojich.

Záver:

Viete si predstaviť, čo sa mohlo stať, keby recepčná povedala majiteľke po telefóne, aby fenke do očí kvapkala oftalmoseptonex? Po víkende mohlo byť pozde.

Naše odpovede po telefóne typu: „Radšej prídte“, nie sú z lenivosti odpovedať na otázky, ani našeho rozmaru ťahať pacientov zbytočne do ordinácie. Sú zo skúseností, že i zdanlivá banalita z pohľadu majiteľa, môže byť závažným problémom.

Naše zdanlivo jednoduché klinické vyšetrenie nám môže odhaliť toľko príznakov, ktoré neskúsené oko môže prehliadnuť.

Náš mozog sprácúva počas pýtania sa zdanlivo irelevantných otázok toľko diferenciálnych diagnóz, ktoré nevyslovujeme nahlas, že majiteľom sa môže zdať, že myslíme na to, čo bude dnes na obed.

Zdanie klame.

Zvieratá nie sú stroje. Nie sú autá, ktoré napichnete na diagnostický prístroj a ten vám povie, kde je vada. Ani opravovať nejdú výmenou súčiastok (vo väčšine prípadov). Nie sú ani ľudia, aby nám povedali, čo ich bolí. Na druhú stranu majiteľ je ten, kto pozná svoje zviertko najlepšie a vie, že niečo nie je v poriadku. Nemusí vedieť čo. Stačí, že to chce riešiť.

A veterinári nie sú len strkači teplomerov a pichači injekcií. Dokážu dokonca občas z očí poznať i zápal maternice. Dosť dobré na niekoho, kto nemá kryštáľovú guľu, nie? 😉

Vzájomný rešpekt a dôvera majiteľa a veterinára je často prvým krokom k záchrane života zvieraťa, ktoré stojí medzi nimi na vyšetrovacom stole (alebo pod ním).

„Aký robíš šport, že si v takej kondícii?“
„Ja? Veterinu.“
„😂 Aký to už je len šport?“

„To je multiboj:
🏃 Atletika, keď behám od pacienta k pacientovi a po ceste preskakujem a podliezam infúzne hadičky a káble od pumpy.

🐕 Bojové umenie, keď sa snažím spacifikovať agresívneho psa.

🙃 Gymnastika, keď palcom na nohe stláčam gombíky na ultrazvuku, lebo jednou rukou si držím pacienta a v druhej mám sondu.

💪 Posilovňa, to keď sa so setričkou snažíme zdvihnúť 70 kg dogu na operačný stôl.

🙏 Joga – hlboké dýchanie, to keď príde klient, že si vygooglil, čo zvieratku je a povie mi, ako to mám vyšetriť a čím liečiť.

Mám pokračovať?“

😱

„Nie sú žiadne skratky, ako sa stať majstrom v mojom remesle. Stojí to krv, pot a slzy, kým si zaslúžiš právo volať sa VETERINÁROM.“

Zo všetkých krajín, ktoré som precestovala, mi učaroval najviac Bhután. Vďaka vlastným skúsenostiam z ciest pomáham ďalším cestovateľom pretaviť ich sny a predstavy o putovaní Krajinou Hrmiaceho Draka  do reality. Prečo a ako sa stal Bhután mojou osudovou krajinou sa môžete dočítať tu
Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.