Časť prvá – Kašgar

31.8.2018

„Kam zase? A ako vysoko? Zase nad 5000 m.n.m.? Je toto normálne? Prečo to robíš? …a je to vôbec legálne?“ Iba krčím ramenami.

Stojím u letiskovej brány a pýtam sa sama seba, či utekám od seba alebo k sebe. Či sa tými cestami viac nestrácam ako nachádzam. A čo vlastne od tejto unikátnej cesty očakávam…?

Prečo sa zase chcem dostať tam, kam nám čínske úrady pred štyrmi rokmi, v tom najdôležitejšom roku – Roku Koňa, nedovolili vkročiť.

Vraj je to jedna z logisticky najnáročnejších oblastí. Príliš blízko hraníc s Kyrgystánom, Tádžikistánom, Kašmírom, Indiou, Nepálom a Bhutánom. Viac než tritisíc kilometrov po Hodvábnej ceste z Kašgaru do Lhasy. A to najlepšie, najťažšie a najtajomnejšie je uprostred tejto cesty… Je to totiž stred všetkého… Stred zeme, stred vesmíru… Čo to je? Čítajte ďalej ;).

1.9.2018

Západná Čína, autonómna oblasť Sin-ťiang, Kašgar.

Čo sa vám vybaví v hlave, keď počujete slovo Kašgar? Zavrite oči a povedzte si pomaly „Kaš-gar“. Vybaví sa vám oáza na okraji púšti Taklamakan? Križovatka obchodných ciest Hodvábnej cesty? Vybaví sa vám obrovský trh s kozami, ovcami, kravami, jakmi, koňmi a ťavami?

Alebo sú to tancujúce dievčatá oblečené do pestrofarebných krojov, čo sa vám vybaví? Starobylé mešity? Úzke, hlinené, slnkom vyhriate uličky s kvetami na balkónoch? Vôňa čaju a vodných fajok? Na uliciach posedávajúci deduškovia hrajúci stolné hry? Hudba z ochodíkov?

Hrobka Abakh (Afaq) Khoja – veľkého súfijského učiteľa z r. 1640. Leží tu 5 generácii rodiny Abakh

Priečelie domov starej štvrti Kašgaru

Romantické uličky starého mesta Kašgaru

Alebo sa vám vybaví čínske pólmiliónové veľkomesto s naddimenzovanými betónovými námestiami, na ktorých sú ozrutné sochy súdruha Maa a blikajúce megalomanské obrazovky s usmievajúcim sa čínskym prezidentom? Policajné hliadky s baseballovými pálkami, masívne zátarasy na hlavných cestách, kolóny armádnych aút, skenery v každom vchode do hotela a väčšej reštaurácie.

Pólmiliónový Kašgar – križovatka kupeckých ciest na Hodvábnej ceste

Veľký Mao ťa vidí

Oboje je, bohužiaľ, pravda.

Toto je územie temperamentných (a pre Čínu spurných) Ujgurov, podobných viac Tádžikom než Číňanom. Je to územie islámu, ktorého zásady ale Čína nerešpektuje. Ujguri sa márne snažia už desaťročia o autonómiu. Sú režimom väznení v integračných táboroch, ktoré sú nazývané školami alebo nemocnicami. Ujgurská kultúra je systematicky potlačovaná. V školách bola ujgurština nahradená čínštinou. Arabské nápisy sa prepisijú do čínštiny.

Kašgar je ale i mesto, kde si vychutnávame čaj z ruží v storočnej čajovni za zvukov ujgurskej hudby, bylinkový čaj na streche krčmičky medzi kvetami v tichu uličiek prastarého miznúceho mesta, večeru, v štýlovej ujgurskej reštaurácii, kde sa napchávame šašlíkami a kocháme pohľadom na tancujúce krásne Ujgurky.

Ujguri – národnostná menšina v provincii západnej Číny – Sin-tiang

2.9.2018

Je to iba pár rokov späť, čo kaňonom, ktorým práve prechádzame, šlapal náš sprievodca s týmom National Geographic, aby znovuobjavili prírodný úkaz pyšniaci sa titulom najväčšia skalná brána na svete – Shipton´s Arch.

Dnes nás k nemu pohodlne privedú schody široké dosť na to, aby poňali masy čínskych turistov, po ktorých tu zostávajú i masy odpadkov. Zberáme po ceste späť PETky, ale som si vedomá našeho Sizyfovského počínania. Propaganda by mala začínať niekde inde.

Každopádne veľkoleposť prírodného úkazu je neoddiskutovateľná. Cez skalné okno je vidieť na pieskovcové zvrásnené šikmé bralá a tam v diaľke na horizonte sú zasnežené hory, ktorých mená nepoznáme.

460 metrov robí zo Shipton´s Arch najväčšiu skalnú bránu na svete

Po ceste späť do Kašgaru sa zastavíme na obrovskom trhovisku. Rady oviec zviazané hlavami k sebe, kozy tlačiace sa na korbe minitraktoríkov, kravy nakladané ručne šiestimi chlapmi na nákladiak, nádherný čierny pestrofarebným kobercom osedlaný žrebec, baránky čakajúce u stánku so šašlíkmi na svoj čas. Chlapi plácajúci a rozťahujúci cesto do tenkých nití, ženy nahadzujúce plnené mäsové kapsy samsa na stenu pece, deti spiace na kope melónov, deduško mačkajúci na historickom odšťavovači granátové jablká, babička prehrabujúca sa v obrovských kryštáloch zlatavého kandovaného cukru…

Po návšteve najväčšej mešity na území Číny – Id Kah, ktorá údajne pojme až 20 tisíc veriacich, sa normálne o piatej naobedujeme ;). Na mestkom trhu nakúpime sušené datle, mango, pistácie, sezamovomedové tyčinky a jednu ujgurskú ručne vyšívanú blúzku. Na noc sa presúvame do Yarkanu.

Na dvoch poschodiach moderného hotelu beží v plnom prúde diskotéka a naši chlapci vzbudzujú u podnapitých Aziatiek sympatie. Ja padnem unavená do postele a vábenie diskotéky je to posledné, čo ma zaujíma.

O celej púti z Kašgaru až do Lhasy si môžete prečítať v cestopisnej foto-knihe., ktorú je možné objednať cez email: zuzana.odlevakova@gmail.com