More

Charles Baudelaire – ČLOVEK a MORE

Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť

Karekare, New Zealand

Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa rozruší des, čo zrazu v srdci máš,
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.

Napier, New Zealand

Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná;
ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,
tak taj svoj strážite do seba zavretý!

Napier, New Zealand

A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!

Abel Tasman, New Zealand

Charles Baudelaire – Parížsky spleen –
UMELCOVO VYZNANIE

… a niet ostrejšieho bodu ako je Nekonečno.

Aká je to veľká rozkoš ponárať pohľad do nesmiernosti neba a mora!
Samota, ticho, neporovnateľná čistota azúru!
Malá plachetnica trasúca sa na horizonte a podobná svojou malosťou a osamelosťou môjmu nenapraviteľnému životu, monotónny nápev vzdúvajúcich sa vĺn, všetky tieto veci myslia cezo mňa, alebo ja myslím cez ne (pretože vo veľkosti snívania moje ja sa rýchlo stráca); ony myslia, vravím, ale hudobne a malebne, bez mudrovania, bez záverov, bez dedukcií.

Auckland, New Zealand