Kráľovstvo hrubého domáceho šťastia – článok pre časopis Horoskopy a Lifestyle

Zuzana Odleváková28.6. 201802312x

Bhután, budhistické kráľovstvo, rozlohou približne veľkosti Slovenska, je vklinené medzi dve najľudnatejšie krajiny sveta: Indiu a Čínu. Samo má iba 700 tisíc obyvateľov. Zo severu obkolesené Himalájami a na juhu sa vlniace subtropickými lesmi. Bhután nazývajú i poslednou Šangrilou (Šangri-la je bájna krajina, raj na zemi ako ju opísal James Hilton vo svojej knihe Stratený obzor).

Turistom sa kráľovstvo otvorilo až v roku 1974. Televízia je oficiálne spustená až od roku 1999 a internet od r. 2000! Dlhodobá izolácia zabezpečila krajine neskazenú jedinečnosť.

Dodnes zostáva vzdialená hromadnej turistike i vďaka povinnosti mať zájazd vopred rezervovaný a zaplatený u miestnej cestovnej agentúry a poplatku 250 USD na osobu a deň, z ktorých 65 USD ide do kráľovskej pokladnice. Z nej sa investuje do stavby ciest, škôl, nemocníc a pod.. Za zostatok dostanete kompletný servis: plnú penziu, ubytovanie v kvalitných hoteloch, sprievodcu, šoféra a vozidlo a pokiaľ absolvujete trek, tak i kuchára, koniarov s koníkmi, ktoré nesú batohy a i matrace, aby vám v stane bolo pohodlne.

Prílet

Bhután má svoje „NAJ“ už pri pristávaní na medzinárodnom letisku v Paro. Jedná sa o jedno z najnebezpečnejších letísk sveta. Leží v nadmorskej výške 2280 m v úzkom riečnom údolí medzi vysokými horami, kde len 10 m nad zemou veľký airbus náklon vyrovnáva a dosadá na extrémne krátku (menej než 2000 m) pristávaciu dráhu. Nad ňou sa stretávajú vzdušné prúdy z troch údolí. Pristáva sa iba v dobe denného svetla bez pomoci navigačných prístrojov, tzv. na oko. V roku 2016 iba 12 pilotov na svete malo oprávnenie pristáť na tomto letisku. Jeden z toho Čech – Slavomír Pískatý, ml. a jeden Slovák – Jozef Mikula. Interview so Slávkom si môžete prečítať na mojom blogu.

Údolie rieky Paro Ču, kde za zákrutou čaká medzinárodné letisko vo výške 2280 m.n.m.

V roku 2016 bol prílet našej trinásťčlennej skupiny unikátny: 13. 10., na výročie svadby súčasného kráľovského páru, keď pilot mal licenciu iba desať dní, kopilotka bola žena a po nás už žiadne lietadlo nedostalo kvôli nepriazni počasia povolenie pristáť. A viem to všetko preto, že práve s našimi česko-slovenskými pilotmi sme išli večer na bhutánske pivo Druk 11000 a Red Panda☺.

Stretnutie s bhutánskou realitou

Moderná letisková hala je pestrofarebne zdobená neodmysliteľnými drakmi, veď sme v Kráľovstve hrmiaceho draka, ako ho sami Bhutánci nazývajú. Toto pomenovanie dostalo podľa najrozšírenejšej budhistickej sekty Drukpa Kagju – Hrmiaci drak.
Bhutánske nariadenie stanovuje, že ani nové budovy nemôžu mať viac ako päť poschodí a musia byť v tradičnom štýle.

Pred letiskovou halou na nás čaká sprievodca Dorji, čo je asi najčastejšie bhutánske meno a šofér autobusu Bhim, ktorý je pôvodom z Nepálu. Obaja majú na sebe národný kroj gho, podobajúci sa županu. Ženy nosia pestrofarebné dlhé šaty kira. I keď čím ďalej tým viac, hlavne u mladej generácie, má obľubu „západné oblečenie“, gho a kira, ktorých pôvod siaha až do 16. storočia, sú predpísané pri návšteve úradov, kláštorov, svätýň a oficiálnych budov.

Dorji a Bhim nás privítajú, ako je v zemi tibetského budhismu zvykom, prevesením posvätnej šály katagu okolo krku.

Prichádzame do hlavného mesta Thimphu, s počtom obyvateľov 104 tisíc (údaj z r.2015). Je to jediné hlavné mesto na svete bez semaforov. Križovatku riadia zvláštnou pantomímou policajti.
Hotely sú od veľmi skromných so spoločnými sprchami až po veľmi luxusné s vlastným spa. Vždy ale čisté. Hlavne v mestách sa však pripravte na nočný štekot pouličných psov, ktorých sú tu celé svorky.

Po ceste z Paro do Thimphu

Sympatické zákazy a nariadenia

Nikde v krajine neuvidíte bilboardy, sú tu zakázané. Ak uvidíte plochu, pripomínajúcu bilboard, budú na nej členovia kráľovskej rodiny, ktorá je tu veľmi vážená a ľuďmi milovaná. Každá domácnosť má nejakú podobizeň súčasného kráľa alebo iného člena kráľovskej rodiny. Často tieto fotky nájdete na domácich oltároch.

„Billboard“ so súčasným kráľovským párom

Jedinečná mi prišla dopravná značka s preškrtnutou cigaretou pred kláštorom a pod tým suma 500 Nu (Nultrum je miestna mena). Dovoz, predaj a používanie tabakových výrobkov (okrem vyhradených miest) je v Bhutáne zakázaný. Tu sa žuje betel!
Skúste pri návšteve podporiť dobrý zámer kráľa a vlády nepoužívať plastové tašky a používať odpadkové koše. Bohužiaľ i tu sa totiž hádže často odpad na zem a verí v jeho sublimáciu.

Stretnúť kráľa

V Zemi draka (Druk Yul) vládne Dračí kráľ (Druk Gyalpo). Momentálne v poradí piaty – Jigme Khesar Namgyel Wangchuck, zmenil dobrovoľne absolútnu monarchiu na konštitučnú. Jeho otec – štvrtý kráľ Jigme Singey Wangchuck abdikoval v prospech syna taktiež dobrovoľne. Je zároveň otcom myšlienky Hrubého domáceho šťastia (GNH – Gross National Happiness), ktoré je kladené pred hodnotu Hrubého domáceho produktu. Koncept GNH v r. 2011 prejednávalo i OSN. Nie je to len fráza či reklamné logo. GNH je na základe presne stanovených indikátorov merateľné a taktiež pravidelne merané!

Bhutánske ženy využívajú čakanie na kráľa a roztáčajú modlitebné mlynčeky

A keď budete mať dosť šťastia a správnych informátorov ako my, tak môžete obľúbeného kráľa podobného Elvisovi Presley a nádhernú kráľovnú Jetsun Pema vidieť na vlastné oči. Stačilo nám počkať pár hodín pred Národným čortenom v centre Thimphu, kam sa prišli pomodliť za práve zosnulého thajského kráľa. A i keď je prísne zakázané členov kráľovskej rodiny fotiť, niektorí z našej skupiny mali to obrovské šťastie a česť, že im kráľ podal ruku a prehodil pár slov.

Čo navštíviť?

Dzongy

– opevnenia v minulosti s funkciou obrannou, teraz hlavne administratívnou a náboženskou, sú roztrúsené po celej krajine a stále to v nich žije. Väčšina z nich sú zároveň kláštormi. Mnísi a mníšky sú chované vo veľkej úcte. Bývalo zvykom, že aspoň jedno dieťa z rodiny sa stalo mníchom. Do kláštorov posielajú deti aj z chudobnejších rodín, o ktoré sa príbuzní nedokážu postarať, alebo deti hendikepované, ktoré nezvládajú prácu na poli a s dobytkom. Dopestovanie vlastných plodín a získavanie produktov z hospodárskych zvierat, hlavne kráv a jakov, je dodnes hlavnou obživou ľudí z odľahlých končín hornatej, ťažko prístupnej krajiny.

Džambey – jeden z dvoch najstarších crámov v zemi zo 7. storočia

My sme navštívili najstarší chrám v zemi Jambey, ktorý nechal postaviť v siedmom storočí tibeský kráľ Songcan Gampo, chrám Kurjey Lhakang, kde meditoval a zvádzal boj s démonmi najväčší budhistický učiteľ Guru Ripoče alias Padmasambava a najkurióznejší svätostánok v zemi – Chimi Lhakang, ale o tom neskôr ;).
Vždy ma uchváti spevavé odriekanie mantier, vibrovanie bubnov, chaotický zvuk píšťal a svetlo, dopadajúce cez úzke okná bez skiel na mníchov. Môžete si spolu s nimi sadnúť na zem a nechať na seba pôsobiť atmosféru niečoho medzi nebom a zemou.
Ak sa vydáte do Bhutánu, nevynechajte jeho ikonu – Taktsang, v preklade Tigrie hniezdo, jeden z najposvätnejších chrámov, zavesený na skalnej stene, kam Guru Rimpoče priletel na tigrici.

Tsechu [čeču]

– festivaly, trvajúce niekoľko dní, sú pestrofarebnou prehliadkou tradičných tancov žien v najkrajších kirách, mužov v kostýmoch dobových vojakov a mníchov s maskami so spirituálnymi motívmi. Zmes farieb, zvukov, vôní a atmosféry, ktorú musíte zažiť. Vystáť si dlhý rad s miestnymi, aby ste dostali požehnanie od mnícha prezlečeného za Padmasambavu, to je zážitok sám o sebe.

Viac o týchto unikátnych kultúrnych udalostiach v článku: Thechu – farebné spirituálne festivaly.

Eko Bhutan

Bhután je karbon-negatívna krajina. To znamená, že viac oxidu uhličitého pohlcuje, než produkuje. V ústave je zakotvené, že viac ako 60% plochy musia zaberať lesy. Teraz je to 75%. Naviac, Bhutánci držia Guinnesov rekord v počte vysadených stromov za hodinu. Bolo ich 49 672. Stromy boli vysadené na oslavu 60. narodenín štvrtého kráľa. A nebolo to na jeho popud, bola to akcia dobrovoľníkov.

V Bhutáne je najviac nezlezených hôr nad 6000 m. Na vrcholoch vysokých hôr sídlia božstvá, a aby neboli rušené, poprosil ľud kráľa, aby nedovolil na tieto hory liezť. Kráľ prosbám vyhovel. Bhután má najvyššiu nezlezenú horu na svete, Gangkhar Puensum (7570 m.n.m.), čo v preklade znamená Biely vrch troch spirituálnych bratov.

Džomolhari (7326 m.n.m)

Falusy úplne všade

Spolu s mýtickými bytosťami Garudou a drakom zdobí stenu domu tiež tancujúci mních v maske a falus

Krajina, kde falus na stene domu nie je hanlivý obrázok, ale posvätný symbol plodnosti a ochrany pred okom diabla a ohováraním. Drevené penisy sú nad hlavnými vchodmi do domu, visia z každého rohu strechy, sú v poliach aby zabezpečili úrodu, žehná sa nimi v chrámoch bezdetným ženám.

Tento falický symbol sa začal používať na oslavu budhistického mnícha Drukpu Kunley, ktorý Buddhovu nauku šíril medzi prostým ľudom im zrozumiteľným spôsobom: spevom, tancom a sexom. Svojím „hromoklínom múdrosti“ dokázal nielen oplodniť bezdetné ženy, ale i pokoriť démonov, ktorí sídlili v údolí, kde teraz stojí chrám Chimi Lhakang a kam stále chodia bezdetné ženy pre požehnanie dreveným penisom od mníchov.

Aj sám piaty kráľ so svojou kráľovnou tento chrám navštívil. Že na kúzle miesta niečo je, dokladá fakt, že sa kráľovskému páru potom narodil následník trónu, korunný princ (Gyalsey).

A čo šport?

Ďalšie „naj“ je pre cyklistov. Najťažší jednodňový pretek horských bicyklov na svete – Tour of the Dragon, kde musíte zdolať 268 km cez štyri vysokohorské sedlá s prevýšením cca 6500 m a zvládnuť to pod 16 hodín.

Čech Slávek Pískatý ml. (áno, je to jeden z tých dvanástich pilotov na svete, ktorí smú v Bhutáne pristáť) je jedným z absolventov tohto preteku. Opakovane. Interview so Slávkom o Dračom preteku.

Niekoľko etáp Dračieho preteku si užila naša skupina na bicykloch tiež. Ale iba z kopca. Do sediel vo výške cca 3500 m.n.m nám ich vždy vyviezlo sprievodné vozidlo. Nie je nad bhutánsky cyklovýlet, keď frčíte po rozbahnenej, deravej, zavalenej hlavnej komunikácii rýchlejšie ako autá.

Národným športom je však lukostreľba. Terč trafia s prehľadom na 150 metrov, kým olympijská vzdialenosť je iba 70 m. Za každou dedinou sa muži schádzajú vo voľnom čase, ktorý sa tu vždy nájde, či je piatok alebo sviatok, svetlo či tma, slnko alebo dážď a miesto piva sa oddávajú streľbe sprevádzanej veselými pokrikmi či tančekami. Samozrejme oblečení do gho.

Treking v Himalájach

V Bhutáne je Národný park Snežného muža – Snowman National Park. Tu ho však nevolajú Yeti ale Migoi. V každej dedine žije niekto, kto ho videl. Nesmejte sa ich rozprávaniu, urazíte ich, že sú klamári.
V horskej dedine Merak, sme dokonca stretli anglickú expedíciu, ktorá sa Yetiho vydala hľadať. Viezli sa všetci na Škode Yeti.

Merak – vysokohorská dedinka vo východnom Bhutáne

Životnou výzvou pre milovníkov turistiky je Snowman trek. Vraví sa, že viac ľudí dosiahlo na vrchol Everestu, než dokončilo Snowmana. Vedie cez 11 sediel nad 4000 m.n.m., štyri z toho dokonca nad 5000 m.n.m..

My sme ale podnikli iný unikátny trek. Vďaka exkluzívnemu povoleniu sme sa dostli do časti kráľovstva, kde zatiaľ žiadni turisti neboli. Púť do posvätného miesta Singey dzong, bola cestou do iného sveta. Do sveta kúziel, divokej prírody a riedkeho vzduchu vo výške 4700 m.n.m., kde blízkosť zasnežených vrcholov Himalájí a hladiny posvätných jazier vyvoláva úžas, úctu a vďačnosť.

Záver s otáznikom

Dlhú dobu ospalé budhistické kráľovstvo sa otvára svetu možno až príliš rýchlo. Mladá generácia trávi viac času hladením svojho smartphonu v roztrhaných rifliach, než roztáčaním modlitebných mlynčekov v gho či kire.
I keď zďaleka to nie je taký veľký problém, ako za hranicami, po zavedení televízie sa zvýšila kriminalita v mestách a násilnosti v školách.
I keď sú pyšní, že do sveta vyniesli myšlienku Hrubého domáceho šťastia založeného na nadčasových hodnotách, čoraz viac mladých je frustrovaných z nenaplnených osobných túžob materiálneho charakteru.
I keď Bhután so svojimi stále sa usmievajúcimi a dobrosrdečnými obyvateľmi bude vždy jedinečný, začína sa nám v niečom podobať. A nie je to vždy to pozitívne. Dúfam, že sa poučí z chýb okolitého, tak otvoreného sveta a že ho jeho múdri vládcovia povedú i naďalej po zlatej strednej ceste pod ochrannými krídlami Hrmiaceho draka.

Rady na cestu:

1. Začnite plánovať včas. Ideálne šesť a viac mesiacov vopred rezervujte let. Môže sa vám totiž stať, že vo vrcholnej sezóne nenájdete na konkrétny dátum už voľné miesto v lietadle. To isté platí pre vypredané hotely v dňoch najväčších festivalov (Tshechu).

2. Od mája do septembra je monzúnové obdobie. Vrcholná sezóna, kedy je najlepšie obdobie na treky, je september až november. Potom už začína byť chladno i v nižších polohách. V marci môže kľudne ešte napadnúť sneh.

3. Počúvajte rady a doporučenia sprievodcu, vyhnete sa tak faux pas v budhistickej krajine plnej zvykov.
V kláštoroch platí pravidlo: “Shoes off, camera off”. Topánky vyzuť, kamery vypnúť. Fotiť sa môže po dohode s prítomnými mníchmi. Je neúctou, ak prídete do kláštora v šortkách, s krátkym rukávom alebo s čiapkou na hlave. Naopak, prejavom úcty a tiež získanou zásluhou pre ďalší dobrý život je, keď necháte malú almužnu na oltári.

4. Všade v krajine platí zákaz fajčenia. I keď sa u turistov privierajú občas oči a nájdete potajomky šlukovať i zopár miestnych, určite tak nečiňte (keď už naozaj musíte) na verejnosti.

5. Ľudia sa tu neponáhľajú. Úrady môžu mať variabilnú pracovnú dobu a v bankomate, keď už náhodou na nejaký vo väčšom meste narazíte, nemusia byť k dispozícii peniaze. I v hoteli sa vám môže stať, že neprijímajú platobné karty. Vezmite si preto so sebou dostatok hotovosti, ideálne amerických dolárov.

6. Dve slová v miestnom jazyku dzongkha vám ešte viac otvoria srdcia ľudí:
“Dobrý deň” – “Kuzuzampo – la” (pridaním “la” na konci prejavujete úctu) a
“Ďakujem” – “Kadenče”.
Inak sa dohovoríte angličtinou, pretože je vyučovacím jazykom a stredných a vyšších školách.