21.10. Ráno je neskutočné. Totálne vymetená obloha, zasnežené hory nasvietené mäkkým žltým svetlom z vychádzajúceho slnka. To je ten zázrak. Každodenný zázrak, ktorý míňame. „Míňame sa na blbosti. Až zistíme, že sme sa minuli úplne.“ Polovica našej výpravy zváži svoje indispozície a zostáva v základnom tábore (cca 3800m.n.m) a potom sa pomaly vydáva na cestu späť. Druhá polovica, ku ktorej našťastie...
20.10. Veríte na rozprávky? A na zázraky? A na anjelov? Na znamenia, ktoré vám niekto posiela? Čo iné, než posol, môže byť ten biely oslík, ktorý nám dnes ráno príde sám naproti do sedla, zastaví pod lungtami a hľadí na nás zhora mierumilovnými očami a s kľudom neohroziteľného nás očarovaných nechá popri sebe pokračovať v ceste. Vychádzame z lesa a pred nami sa týčia skalnaté masívy...
19.10. Druhý deň treku v doobedných hodinách prechádzame cez stanovište indickej armády, ktorá je tu ako spojenec Bhutánu detašovaná kvôli blízkosti tibetskej hranice. Každopádne všetky čínsko-bhutánske prechody sú zavreté. Vojaci nám ponúknu mliečny čaj a ja už kašlem na svoje potravinové intolerancie, vrátane tej na mlieko a vypijem ho tiež. Bez kontroly dokladov, ktoré si niektorí nechali v autobuse v domienke, že predsa v horách nebude nikto,...
18.10.2016 Ráno sa vydávame z dedinky Khoma do chrámu na kopci. Mladý mních nás uvedie do priestorov, kde nad oltárom sedí neodmysliteľný Padmasambava, steny pokrývajú démoni a mýtické bytosti ako Čusina – kríženec slona a krokodýla, ktorá tiež zdobí strechy chrámov ako chrlič vody. Nechýba ani plagát milovaného piateho kráľa Jigme Khesar Namgyel Wangčuka. Na stĺpe vyfotím dvojité dordže – symbol...
17.10.2016 Zobúdzam sa už o šiestej v luxusnom hoteli Wangchuk v meste Mongar a pohľad z okna ma utvrdzuje, že som v rozprávkovej krajine (alebo sa mi to všetko sníva). Slnkom zaliate vysoké zalesnené hory všade dokola, po svahoch ktorých sa šplhajú domčeky jednotnej butánskej architektúry. Domy tu nesmú mať viac ako päť poschodí a aj tie moderné musia byť v tradičnom štýle. V...
16.10. Stoosem chrámov za jedinú noc nechal postaviť tibetský kráľ Songcän Gampo, aby nimi prišpendlil démonku, ktorá bránila šíreniu buddhismu v jeho krajine. Dva z týchto stoôsmich chrámov sú v Bhutáne a stále to v nich žije. Z Jakaru sa k jednému z nich dostaneme zase na bicykloch. Názov chrámu Jambay je ekvivalent Jowo Jampa, ako sa tiež nazýva budúci Buddha alias Maitreya. Chrám ukrýva...
15.10. Pri raňajkách v hoteli bhutánsky čašník pozerá na bolywoodskeho Tarzana. Jemu zastáva dych, nám rozum. Efekty sú ako z počiatku filmovej histórie, ale to my už sme rozmaznaní technológiami a kriticky nároční na všetko, čo sa týka hi-tech. Ďalšou zastávkou na ceste do Mongaru je mníšska škola, kde v triedach na drevenej podlahe sedia malí chlapci odetí v šarlátových rúchach a odriekajú zo sútier. Učiteľ...
14.10.2016 Ráno vyrážame busíkom k Národnému čortenu postavenému v r.1974 kráľovnou matkou k pocte svojho syna tretieho kráľa Jigme Dorji Wangchuk. Tento čorten, symbol Thimphu, neuchováva na rozdiel od iných, žiadne ľudské ostatky. V areále sú traja ochranní Boddhisattvovia: Avalokitešvára (symbol súcitu), Mandžušrí (symbol vedenia/poznania) a Vadžrapani (symbol sily), po ľavej strane sú obrovské modlitebné valce, ktoré roztáčajú sediaci deduškovia...
Začiatok októbra 2016, Revúca, Slovensko „Kam? Do Bhutánu? To je niekde v Afrike?“ „Nie, to je v Himalájach. Medzi Tibetom a Indiou“, vysvetľujem už po niekoľký krát cieľ svojej ďalšej cesty. „A prečo tam ideš?“ Pri tejto otázke vždy zaváham. Čo dotyčnému odpovedať? Lebo chcem vidieť svet? Lebo chcem poznať inú kultúru? Lebo milujem hory? Lebo mi učarovali spevy mníchov...
Moja cesta od CHCIEŤ k VEDIEŤ Mala som asi osem rokov, keď môj škrečok spadol z výšky a prestal chodiť. Na druhý deň uhynul. Vtedy som plakala najviac z frustrácie, že mu CHCEM, ale NEVIEM pomôcť. Nevedela mu pomôcť ani mama, ani otec. Veterinár v našom malom meste v tej dobe takýto druh zvierat vôbec neošetroval. A tak sa z lásky ku zvieratám a túžbe...
Zuzana Odleváková